V horah hrim hude, az zemlya hude,
Zemlju sporoly harmaty.
Drozyt zemlya, stohne vona,
Plachut zraneni Karpaty.
Chto zyvyi, vstavai boronyty krai,
Shchob ne hodyt manivcyamy,
Ne bude tobi sumno u borbi
Miz sichovymy strilcyamy.
A hto z to ide i pered vede?
Dyvo – ce nashi divchata:
Lychko yak mak, kruhom kozak,
Dusha strilecka zavzyata.
Ne ciluite yih – na viini ce hrih,
Lysh obnimaite dumkamy.
Slava tym dochkam, slavnym yunachkam,
Miz sichovymy strilcyamy.